logo
Meteorit Košice: história udalostí

V noci 28. februára 2010 o 23:24:46 osvetlil veľmi jasný bolid nočnú oblohu nad strednou Európou s následným pádom meteoritov. Vďaka video záznamom z Maďarska a výpočtom dr. Borovičku z Akadémie vied v Ondřejove sa astronómom podarilo počas niekoľkých expedícií nájsť 78 fragmentov s celkovou hmotnosťou 4,3 kg.

Napriek neskorej nočnej hodine 28. februára 2010, pol hodinu pred polnocou, množstvo ľudí na východnom Slovensku a severe Maďarska spozorovalo nezvyčajne jasný úkaz. Práve prebiehal finálový zápas olympijského turnaja v hokeji. Svetlo z bolidu, jasného meteoru prelietajúceho atmosférou, osvetlilo krajinu a bolo viditeľné aj cez okná bytov a domov. Sprevádzalo ho dlhotrvajúce a viacnásobné dunenie podobné hrmeniu alebo výbuchu.

Kvôli oblačnosti a dažďovým prehánkam nepracovali v dobe preletu bolidu optické záznamové zariadenia Európskej bolidnej siete, riadenej dr. Spurným z Astronomického ústavu AV ČR v Čechách a na Slovensku (Modra, Stará Lesná) a ani Slovenskej video-meteorickej siete. Na prvý pohľad sa zdalo, že nebudú dostupné žiadne vedecké údaje o prelete nezvyčajne jasného bolidu. Ale napriek oblačnosti pracovali rádiometrické senzory na siedmich automatických bolidových staniciach v ČR a v Rakúsku. Dr. Spurný tak mohol presne určiť čas, trvanie a približnú jasnosť bolidu, ktorý bol viac ako 1000x jasnejší než Mesiac v splne. Následne 1. a. 3. marca sa objavili video záznamy zo súkromných bezpečnostných kamier z obce Örkény a obce Telki v Maďarsku, ktoré priamo zachytili prelet bolidu a dali sa použiť na výpočet jeho dráhy. Po detailnej analýze a dvoch týždňoch intenzívnych výpočtov, dr. Spurný a dr. Borovička z Astronomického Ústavu AV ČR v Ondřejove, ktorí patria k najlepším špecialistom na výpočet dráh bolidov na svete, určili trajektóriu bolidu.

Teleso letelo nad Slovenskom zo západu na východ. Vo výške 35 km nad povrchom došlo k najväčšej explózii, pri ktorej sa veľká časť telesa rozpadla, ale malá časť telesa sa postupne brzdila a dopadla na zem vo forme meteoritov západne od Košíc. Všetky predchádzajúce mediálne zverejnené informácie o údajných dopadoch meteoritov (obec Bretka, Rožňava, nádrž Ružín, východne od Košíc) sa nezakladali na faktoch. Seizmológ dr. P. Kalenda, nezávisle od výpočtov astronómov, na základe seizmických dát potvrdil trajektóriu vypočítanú dr. Borovičkom.

Definitívne potvrdenie výpočtov priniesla až prvá spoločná expedícia zložená z členov AsÚ SAV pod vedením dr. J. Svoreňa a FMFI UK pod vedením dr. J. Tótha.
Po roztopení snehu, dňa 20. marca, našiel dr. J. Tóth v okolí obce Vyšný Klatov prvý meteorit. Asi hodinu po objave našla doktorandka biofyziky Buzová druhý meteorit vzdialený od prvého len 100 m. Na druhý deň, 21. marca, expedícia pod vedením dr. J. Svoreňa našla ďalších 11 meteoritov. Dňa 23.3.2010 sa začala trojdňová expedícia za účasti kolegov z Čiech a Maďarska, počas ktorej sa podarilo nájsť 47 meteoritov, medzi inými aj najväčší fragment s hmotnosťou 2,19 kg. Nasledovali ďalšie expedície. Spolu sa našlo 78 meteoritov s celkovou hmotnosťou 4,3 kg v rozmedzí od 0,5 gramu po 2,19 kg. Meteorit bol analyzovaný jadrovými fyzikmi pod vedením prof. P. Povinca na prítomnosť kozmogénnych izotopov, ktoré jednoznačne potvrdili mimozemský pôvod.


Detailné mineralogické analýzy určili, že ide o obyčajný chondrit typu H5, čo je najbežnejší typ kamenných meteoritov. Z vedeckého hľadiska ide o veľmi výnimočný prípad, keďže meteorit Košice bol len 15-tym meteoritom v histórii, ktorého dráhu poznáme a teda vieme, z ktorej časti slnečnej sústavy k nám prišiel.


Doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc., AsÚ SAV Tatranská Lomnica
RNDr. Juraj Tóth, PhD., KAFZM FMFI UK v Bratislave

www.astro.sk

Redakčne krátené.

METEORIT KOŠICE

Pochádza z vonkajšej časti pásu asteroidov. Jeho obežná dráha sa nachádza v blízkosti dráhy Jupitera. Je to najvzdialenejší kus kozmickej hmoty, o ktorej vieme že dopadla na zem.